Tomáš Beňuš

Narodil som sa ako vytúžené zdravé dieťatko. Štyri mesiace bolo všetko v poriadku, až som jedného dňa dostal hnačku. Moji rodičia vtedy ešte netušili, že sa začne boj o môj život. Lekári mi diagnostikovali veľmi raritné autoimunitné ochorenie HLH, pri ktorom z troch detí prežije len jedno.

Keďže sa môj stav rapídne zhoršoval, museli ma uviesť do umelého spánku a napojiť na pľúcnu ventiláciu. Bola mi podávaná veľmi ťažká liečba, ktorá zahŕňala chemoterapie, kortikoidy, biologickú liečbu. Potreboval som taktiež dialýzu obličiek, keďže mi celý organizmus kolaboval. Moji rodičia nevedeli tri mesiace, či vôbec prežijem, pretože šance boli veľmi malé. Bohužiaľ, došlo u mňa k veľmi vážnemu poškodeniu mozgu a atrofii očných nervov. Po tom, ako ma prebrali z umelého spánku, som sa niekoľko dní nehýbal, nevidel, nepočul. Kŕmili ma cez sondy, pretože som stratil úplne všetky reflexy.

Lenže moji rodičia sa nevzdávajú a pravidelnými rehabilitačnými pobytmi a svojou trpezlivosťou mi dávajú silu. Dnes sa už s pomocou pomaličky postavím na chvíľu na nožičky. Mám teda šancu urobiť prvé kroky, len musím ešte veľa cvičiť. Tiež chodím jazdiť na koníky, absolvujem špeciálnu pedagogiku, klinickú logopédiu. Tým, že navštevujem rôzne terapie, ktoré mi pomáhajú, tak sa mi darí posúvať sa vpred. Lekári dokonca hovoria o zázraku.

Mám toho ešte veľmi veľa pred sebou, ale viem, že to s rodičmi spolu zvládneme. Som totiž húževnatý a chcem raz viesť sebestačný život. Ďakujem vám za váš pohyb, ktorý pre mňa veľmi veľa znamená. Vážim si vašu ochotu pomáhať druhým.