Bibiána Rákociová

Adrenalín zaberie a snažíte sa utiecť, ale už je príliš neskoro. Môžete si len predstaviť, ako moja rodina reagovala na to, že ich prvorodenú dcéru zrazilo smetiarske auto.

Ďalšie mesiace môjho života neboli oveľa ľahšie. Bola som v kóme a smrť mi už doslova klopala na dvere. Napokon tomu som svoj boj vyhrala. Zázračne som prežila, za čo môžem vďačiť našim skvelým lekárom. Po tom, ako som sa prebrala z kómy, som musela vo svojom boji pokračovať ďalej. Nedokázala som prakticky nič robiť. Nemohla som hýbať telom, hovoriť a dokonca ani jesť. Len beznádejne plakať. Časom sa veci trochu pohli dopredu. Krok po kroku sa môj stav zlepšoval vďaka návštevám hyperbarickej komory a rehabilitačných centier Adeli v Piešťanoch a Liberta v Košiciach.

Konečne som začala opäť hovoriť. Konečne som mohla mierne hýbať pravou rukou. Konečne som začala otáčať hlavou. Moja rodina je nekonečne vďačná všetkým ľuďom, ktorí nám akokoľvek pomohli a naďalej pomáhajú. Rehabilitačné pobyty, bohužiaľ, nie sú lacná záležitosť. Pre mňa sú ale mimoriadne dôležité.

Vďaka vám všetkým, ktorí ste mi doteraz pomohli, sa mi vrátila časť spomienok a konečne sa cítim ako človek, nie ako duša v bezmocnom tele. Môj cieľ je jasný: postaviť sa na vlastné nohy. Ďakujem, že ma na mojej ceste podporujete svojimi kalóriami.